Recenze na knihu
Zpověď stárnoucí trosky, která má psa Michorová Eva

Pri humoristickej literatúre platí zvyčajne pravidlo, že buď vám kniha úplne sadne, alebo vám vôbec nebude pripadať vtipná. Málokedy sa pri nejakom príbehu smejem, ale Zpovědi stárnoucí trosky sa to podarilo. Humor a sarkazmus Evy Michorovej mi úplne vyhovovali. Mnohé situácie nie sú vôbec také absurdné, ako sa na prvý pohľad zdá - pokiaľ má čitateľ už čosi odžité, dobre vie, že život prináša podobné situácie celkom bežne. Každá postava bola jedinečná a reprezentovala určitú skupinu ľudí. Vznikol tak úžasný farebný mix pováh, šialených zvykov hraničiacich s diagnózami a každodenných udalostí, ktorý som milovala! Okrem toho, jedného nezbedného psa-demolátora sme doma mali, takže aj tieto pasáže mali pre mňa svoje čaro. Dita nie je typická hlavná hrdinka. Za prvé, má päťdesiat. Za druhé, je veľmi pasívna a ustráchaná. Nepamätám sa, kedy naposledy som čítala knihu s hrdinkou jej typu. Trend je jasný: hrdinka má byť mladá, krásna, sexy a proste dokonalá vo všetkom. Časom to začne poriadne nudiť, až liezť na nervy, ak taká postava nie je napísaná dobre, preto som si čítanie o Dite a jej rodine skutočne vychutnala. Bolo to pre mňa iné, svieže a nezabudnuteľné. Musím vyzdvihnúť veľa pop-kultúrnych a historických odkazov, ktoré autorka využívala veľmi dobre. Ocení to hlavne starší čitateľ. Zpověď stárnoucí trosky, která má psa je kniha, na ktorú treba dozrieť. Pred tým, ako knihu prvýkrát otvoríte, sa však zbavte očakávaní. Nie každému bude tento humor vyhovovať. Ja som nadšená a určite si ju ešte aspoň raz prečítam.