Recenze na knihu
Modlitba za krutých Andrea Rimová

Moja prvá koštovka od autorky 13. kníh! Zaspala som dobu,ale polepším sa. Aká je moja skúsenosť s tvorbou autorky? Kniha má krátke kapitoly, čo je veľké pozitívum. Dej plynie celkom rýchlo a stránky miznú pod rukami. Prológ dostatočne naláka na príbeh pohľadom vraha. Potom sa už rozvíja dej hlavnej hrdinky Laury. Páčilo sa mi,ako autorka popísala nepekný vzťah s mamou a snahu o vlažný postoj po nehode,kedy sa Laura o ňu musí starať. V detstve verila, že má talent na maľovanie,no mama ho v nej udusila v zárodku. Po rokoch, keď sa vrátila do podkrovia rodičovského domu sa pokúsila opäť maľovať. Pri tvorbe výtvarných prác autorka použila podrobnejšie opisy- vidieť, že sa v danej téme vyzná. Ja som si však hotové obrazy nevedela predstaviť a mrzí ma to. Opísané boli tak krásne... Čo ma trošku na príbehu nudilo, bolo pendlovanie medzi mestom a dedinou a vnútorné monológy Laury pred tvorením a počas absencie múzy ‍♀️ netuším prečo tomu tak bolo. Nebyť týchto chvíľok, príbeh mohol byť pre mňa bezchybný. Vedľajšie postavy boli pre Lauru oporou, ona pre ne. Rimová trefne popisuje medziľudské vzťahy, priateľstvá, známosti... Viktor mi bol po vpáde na scénu ihneď podozrivý,aj vďaka prológu. Vodítka však autorka nasmerovala riadnymi okľukami. Zavádzala majstrovsky. Hlavné zápletky som neodhadla vôbec a záverečné rozuzlenie mi otvorilo ústa v nemom úžase. Nechcem prezradiť ani o kúsok viac. Nepokazím vám zážitok z čítania