Recenze na knihu
Iveta Michala Ries

Vraj Iveta je seriál v TV a dosť obľúbený. Nech. Ja vždy radšej uprednostním knihu. A nie, netušila som o čom Iveta je. Už na prvých stránkach som zistila, že je o humore. Spontánnom, jednoduchom, aj trochu primitívnom, či silenom. Ale v konečnom dôsledku som sa smiala aj pri dramatických momentoch. Lebo… musela som. Ako sama Iveta neraz v závere poznamenala, že jej príbeh je ako telenovela, úplne s ňou súhlasím. Páčilo sa mi, že v knihe bolo hneď niekoľko uhlov pohľadu, a teda aj rozprávačov. Okrem Ivety, sa mi veľmi páčil Števo. Bol to taký ňuňu, aj keď vyrastal bez mamy a v bordeli. Zamestnankyne boli tiež skvelé, najmä v závere, keď Števovi dokazovali svoju lojalitu. Nedalo sa neobľúbiť otca Graňáka s jeho “božskou”trpezlivosťou s Dianou. To bola rúra ako vyšitá. Zvláštna povaha a bolo mi jej veľmi ľúto. Ako sa “zakuklila” do seba v dôsledku čudných presvedčení vlastnej matky. Prekvapením príbehu bola pre mňa mrcha modelka Linda, ale aj spolubývajúca, tá však práve z opačného dôvodu. A nesmiem zabudnúť na Adrián. Bolo mi jasné, čo je vo veci s jeho záhadným správaním, ale interakcie s Ivetou vždy končili mojím úškrnom. Jeho “odpaly” sú na nezaplatenie. Zhrniem to asi takto. Telenovela krížená so “sitkomom” ako vyšitá. Na oddych super. Hlavná hrdinka má viac šťastia ako rozumu a k charizme jej rozhodne pridáva syndróm predbiehajúcej papule. Števo, Adrián a otec Graňák sú najlepšie postavy. V knihe Iveta nájdete z každého rožku trošku- dráma, láska, tajomstvá, odhalenia, a to v opakujúcej sa slučke, akurát sa prestriedajú postavy. Autorkin ľahký, humorný, dynamický štýl celému príbehu dosť pomohol. A ďakujem za preklad trebišovčiny- síce nemusel byť, kupodivu som rozumela, no vždy lepšie s prekladom priamo v texte, ako googliť(to sa mi deje pri použití angličtiny, španielčiny… no proste mám rada čítanie bez google).