Recenze na knihu
Kronika smrti

Spojenie slovenských a českých autorov nikdy nemôže dopadnúť zle a táto kniha je toho dôkazom. Poviedky spája jediná premenná – smrť. Každý ju spracoval po svojom, všetci do textov dali kus seba. A musím povedať, že je to vidieť. Z niektorých poviedok miestami mrazí práve preto, že sú autentické a vychádzajú z reálneho pocitu alebo skúsenosti jej tvorcov. Antológii nemožno uprieť, že spája skvelých rozprávačov a rozprávačky. Každá jedna poviedka sa čítala skvele, dej plynie ako nôž maslom, nijaká strana nemá hluché alebo zbytočné miesto. Ak máte záujem podporiť česko-slovenskú tvorbu, knihu vrelo odporúčam. Poviedky, ktoré si v zbierke podľa mňa zaslúžia zvýšenú pozornosť: Petr Boček – Samorost (výborný nápad) Ivan Kučera a MIro Pech – Surová (krásna práca) Martin Štefko – Vždyť jsou to jen děti.. (úžasný nápad a spracovanie) Andrea Farkašová – Peklo (snová až surrealistická poézia v próze) Honza Vojtíšek – Nenažranec (vrchol zbierky, jedna z naj. poviedok, ktoré som kedy čítala) Lukáš Polák – Šumění (výborná atmosféra, skvelý opis)